V živote každého človeka nastávajú chvíle, ktoré môžeme nazvať silnými momentmi. Často je to prechod z materskej do základnej školy, potom zo základnej školy na strednú. Pre naše prváčky príchod do lavíc prvého ročníka nebol jediným silným momentom. Po troch rokoch sa konečne podarilo pripraviť imatrikulácie, ktoré boli oficiálnou vstupenkou pre nové dievčatá do našej školy a internátu. Ich zaradenie sa do školského a internátneho života malo byť po dvoch rokoch obmedzení veľkolepé.
Samozrejme, predchádzali tomu konkurzy, prípravy, písania scenárov a kopec skúšok, aby sa mohol večer, 15. novembra, zaobísť bez stresu a s príjemne ladenou atmosférou. Ale všetko pekne postupne.
Hlavný program dostali na starosť vymyslieť žiačky tretieho ročníka. Ich úlohou bolo vymyslieť čo najoriginálnejšiu tému a napísať k nej scenár. Po rozhodnutí kultúrnej komisie, pozostávajúcej z koordinátoriek – pani vychovávateľky Lettrichovej a Kornhauserovej, sa víťaznou stala 2. VS. Nadšenie bolo obrovské, a tak sa už čoskoro na prvom poschodí školského internátu začali črtať prvé kulisy dedinky Šmolkovo.
Ako správne tušíte, hlavným bodom programu nás sprevádzali šmolinky a Tatko Šmolko, teda v tomto prípade skôr Mamka Šmolka. Hodiny skúšok, trénovania, vyrábania kostýmov a cvičenia vlastných textov boli síce kritické a nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou, avšak čo sa zdalo ako nemožné, skončilo sa ováciami. Druhá výchovná skupina ukázala, že keď sa chce, dá sa zvládnuť všetko.
Šmolkovo sme si užívali takmer dve hodiny. Ako to už pri takejto akcii býva, ani u nás sa to nezaobišlo bez šľahačky na tvárach prváčok, nekonečného množstva smiechu, zábavy, uvoľnenej atmosféry a možno aj miernych obáv zo strany testovaných žiačok. Dievčatá nás pobavili úlohami ako polievanie kvetín, sťahovanie podväzku, plankom, praskaním balónov a množstvom iných, doslova krkolomných, aktivít. Avšak všetko v rámci normy a hlavne humoru.
Svedkami aktivít typu baliace hlášky, či doplnenie textu piesne neboli len prváčky, ale aj vedenie školy, pani vychovávateľky a ostatné ročníky. Prepracované kulisy, presné načasovanie výstupov a hlavne pohodový postoj od účinkujúcich každému zabezpečil príjemný večer s nádychom komédie. Po otestovaní schopností a odhodlanosti prváčok sa dievčatá stali oficiálnou súčasťou našej „školskej rodiny“, menom pedagogická škola. Ďalej už v programe pokračovali moderátorky Dáška a Mariannka, ktoré postupne vyzývali ostatné výchovné skupiny, aby svojím kultúrnym programom privítali nové tváre v internáte.
Stali sme sa svedkami vystúpení ľudových, ale i moderných tancov, paródie na úrad práce, scénického tanca a rannej rozcvičky, ale aj dojímavého spevu, v ktorom 7. VS vytvorila pre prváčky aj vlastný text.
Viem, že začiatky bývajú ťažké, ale som presvedčená, že po týchto imatrikuláciách sa už prváčky nebudú viac cítiť v škole a internáte samy. Už budú vedieť, že sme tu vždy pre ne. Teraz už naozaj patria k nám a nedáme si ich ani za svet. Veríme, že sa im bude na škole dariť a že pani vychovávateľky na internáte z nich budú mať vždy iba radosť.
V neposlednom rade patrí veľké ďakujem pani vychovávateľke Lettrichovej a Kornhauserovej pre ich angažovanosť, pomoc, priestor na realizáciu a múdre rady, ktoré nám boli veľmi nápomocné. Taktiež ďakujeme aj skupinovej pani vychovávateľke Ďanovskej za trpezlivosť a láskavý prístup. Všetci účinkujúci tohto večera boli brilantní a dúfam, že nám to takto a možno aj lepšie pôjde aj v budúcich rokoch.
Za kultúrnu komisiu v ŠI
Aneta Duchoňová, 2.VS