Kultúrna komisia školského internátu sa nám opäť postarala o krásny umelecký zážitok. Dňa 20.3.2024 sme sa z Turčianskych Teplíc doviezli vlakom rovno pod Štátnu operu do Banskej Bystrice, kde sme, sediac na balkóne z výšky sledovali predstavenie Nemé tváre / Výkriky do ticha. Predstavenie spod pera Dany Dinkovej rozoberalo aktuálnu spoločenskú situáciu, ktorá je žiaľ neodmysliteľnou súčasťou škôl, no i mnohých rodín.
Šikana. Po fyzickej aj psychickej stránke. Mnohokrát pred touto témou zatvárame oči, pokiaľ sa nás osobne nedotýka. Zatvárame oči a nepočujeme výkriky do ticha. Nevidíme nemé tváre obetí a príbehy, ktorými trpia. Práve toto predstavenie nám formou tanca, hudby a činoherného spracovania ukázalo príbeh o šikanovaní. Hlavným posolstvom tejto inscenácia bolo otvoriť oči. Nám všetkým. Pripomenúť, aká dôležitá je vo svete tolerancia, ľudskosť a pochopenie druhých. Znie to jednoducho? Otvoriť oči pred situáciami, s ktorými nechceme mať nič spoločné? Ale koľko obetí ešte musí trpieť, či nebodaj zomrieť, aby sme si uvedomili vážnosť situácie… Na to asi neexistuje odpoveď, len začať od seba, ako pri všetkom. Zamyslieť sa nad sebou a byť tolerantný.
Divadlo je obrazom spoločnosti. Táto inscenácia sa hrala najmä s tanečným spracovaním, ktoré je mnohokrát ťažko pochopiteľné, no neuveriteľne silné a krásne. Ladné pohyby tanečníkov len pripomínajú, koľko námahy za ich prácou bolo, je a bude. Je obdivuhodné, ako dokážu vlastným telom vyjadriť slová bez slov. Umenie je už raz také, každý vidí niečo iné, a každý si odnáša iný zážitok, tak ako i my, dnes z Banskej Bystrice. Slnkom zaliate námestie plné holubov, kvetov, ľudí, radosti a smiechu a svieži jarný vzduch nám po predstavení spestrili obyčajne neobyčajný umelecký deň.
Lucia Bihariová, 5. VS
