Beseda s knihou očami Anetky

Konečne sa začali uvoľňovať opatrenia a v rámci kultúrnej komisie školského internátu sme dostali možnosť zúčastniť sa knižnej besedy.

Niektorí na túto udalosť troška pozabudli, ale my, praví knihomoli, sme v utorok 29.3.2022 merali cestu do mestskej knižnice v Turčianskych Tepliciach. So zvedavosťou v očiach, menšími obavami ale hlavne s nadšením sme vošli do neprebádaných priestorov nielen kníh, ale aj knižnice.

Za seba môžem povedať, že mi množstvo knižných titulov, priestory, v ktorých sme sa nachádzali a priateľská atmosféra úplne učarovali. Táto skúsenosť nebola nová iba pre nás, študentky, ale aj pre organizátorky, ktorými boli pani Ing. Eva Mališová a pani Mgr. Katarína Janovská. Uvítali nás milými slovami, čím navodili pocit dôvernosti a chuť zdieľať svoje myšlienky a pocity z kníh.

Z počiatku sme boli mĺkve, veď predsa len sme sa zoznamovali s novými priestormi a ľuďmi. Myslím, že aj nás samých prekvapilo, koľko milovníkov kníh prišlo. Bavili sme sa o knihách, ako sú Som Baťa, dokážem to! od Jozefa Banáša, Tri sestry, tri kráľovné od Philippy Gregory, či dokonca o knihách od Dominika Dána.

Prvú časť rozprávali viac organizátorky ako my. Nepôsobilo to však strojene ani umelo. Prirodzene medzi sebou komunikovali a rozprávali nám o svojich obľúbencoch ako starým známym. Spomínali aj svoje príhody, ktoré sa im stali, ako často si odporúčajú knihy a ako im napadlo zrealizovať tento projekt.

V druhej časti sme sa aktívne zapájali už aj my. Rozpovedali sme sa o knihách, ktoré čítame, ktoré nás oslovili a aké emócie v nás zanechali. Niekto sa podelil s romantickou literatúrou, iné zase rady prešli na historickú beletriu. Zámer bol však jasný, láska ku knihám. Ani nevieme ako, prešli sme väčšinu literárnych žánrov, zastavili sme sa pri klasike, kde si každá našla to svoje.

Zrazu sme si uvedomili, že hodina a pol ušla rýchlejšie, akoby sme si priali. Vypočuli sme si kúsok audio knihy Alchymista a ponorili sme sa do príbehu, kde hlas čitateľa Mariána Geišberka, bolo to jediné čo preťalo ticho.

Na záver už len toľko, že sa tešíme na ďalšie stretnutia s pani Mališovou a Janovskou, na aktivity, ktoré pre nás chystajú a veríme, že sa projekt knižnej besedy uchytí a my budeme môcť každý mesiac vypnúť a načerpať energiu pri knižných rozpravách. Dúfame, že naše lúčenie sa v utorok nebolo posledné a budeme netrpezlivo vyčkávať, až sa na obzore znova objaví ponuka, ktorá sa neodmieta.

 

Aneta Duchoňová, 2.VS