Cestovateľský festival „Bez hraníc“

Cesty osudu sú nevyspytateľné. Možno aj preto zavialo skupinku študentiek z internátu a pani vychovávateľky 3. novembra 2022 do martinského múzea. To najlepšie sa však odohrávalo v jeho časti nazývanej Barmuseum, kde sa pod rúškom tmy a žiariacich reflektorov postavili na pódium ľudia, ktorí sú pre mnohých veľkou inšpiráciou.

Kým však zhasli svetlá, v sále vládol šum nadšených hlasov, ktoré očakávali, čím nás „Festival bez hraníc“ prekvapí. Každý vedel, že akcia nesie názov Cestovateľský festival, avšak asi nikto nemal predstavu, čo nás na mieste čaká. A potom to prišlo. Exotická hudba v pozadí stratila svoje tempo a nám sa predstavili priateľské tváre Lucie a Radoslava Pančíkovcov.

Títo ľudia sú výnimočný láskavou povahou a nadšením, ktoré z nich sálalo počas rozprávania zážitkov zo svojej cesty naprieč Rodopami. V prezentácii ukázali dlhú cestu na bicykli Bulharskom a Gréckom. Fotky obrovských pohorí, jazier, rodiny, ale aj pocestných zvierat nám vyčarovali úsmev na tvári a na chvíľu akoby sme sa ocitli v búrkach a dažďoch strastiplnej cesty. Minimálne ja som v tom momente dostala chuť vydať sa na skutočnú cestu po svete aj vďaka dynamickému rozprávaniu a prezentácií Lucky a Radoslava.

Ako druhý sa nám predstavil so svojimi zážitkami cestovateľ a fotograf Tomáš Kubík. Jeho fotky z ciest sa niesli v profesionálnom duchu. Keď odložil sako a začal rozprávať, okamžite mal pozornosť každej jednej z nás. Príjemný prejav, uvoľnený humor, neskutočne vtipné zážitky, ale aj problémy spájajúce sa s roadtripom v jeho aute menom Dasha, boli ohurujúce a nebudem preháňať ak poviem, že sme čakali na každé ďalšie slovo so zadržaným dychom. Jediná škoda, že sme nemohli zostať až do úplného konca, pretože toto bola tá atmosféra, ktorú sme od „Cestovateľského festivalu“ čakali. Museli sme však utekať na vlak a tak pod vedením pani vychovávateliek naša skupinka opustila teplé miestečká a prezentáciu o ceste Rumunskom.

Študijná komisia si pre nás zas a znova pripravila nezabudnuteľný zážitok, plný veselej atmosféry a chuti cestovať. Ďakujeme veľmi pekne pani vychovávateľke Čepelovej a pani vychovávateľke Vojtovej, že sa podujali zobrať takú početnú skupinku študentiek za spoznávaním nových zážitkov. A vy všetci, ktorí ste neboli, môžete len ľutovať a dúfať, že čoskoro sa vám naskytne ďalšia príležitosť.

Aneta Duchoňová, 2.VS